Smer logo
 

Dane alebo smrť

Hovorí sa, že v živote sú len dve istoty: dane a smrť. Ale čo keď je niekto ochotný za svoje právo nebyť okrádaný štátom, položiť aj vlastný život? Dvaja odvážni americkí dôchodcovia, Ed Brown a jeho žena Elaine, odmietajú platiť dane a v prípade pokusu o zatknutie, sú ochotní brániť svoj pozemok násilím.

V štáte New Hampshire ešte žijú skutoční Američania, ktorí nezabudli, že ich krajina v 18. storočí vznikla ako reakcia na nelegitímne zdaňovanie zo strany Londýna. Newhampshirským heslom je „Live Free or Die“ (Ži slobodne alebo zomri – akýsi ekvivalent slovenského „Voľ nebyť ako byť otrokom“), čo svedčí o veľkom individualizme miestnych obyvateľov. Za neprípustný zásah do slobody občanov sa tu považuje už zákonná povinnosť používať v autách bezpečnostné pásy.

Nečudo, že práve na jeho území vzbĺklo ohnisko daňovej neposlušnosti. 65-ročný Edward Brown odmietol spolu so svojou ženou zaplatiť federálnu daň z príjmu vo výške dva milióny dolárov. Súd ich síce odsúdil na päť rokov väzenia, ale manželia oznámili, že tento trest nenastúpia a ak sa federálni agenti spolu s daňovým úradom pokúsia preniknúť na ich pozemok, budú klásť odpor.

Ich protest trvá už od začiatku roka a úrady si zatiaľ na nich netrúfli. Manželia majú vždy po ruke strelné zbrane a Bibliu, pričom im pri obrane pozemku pomáha aj ovčiak Zoe a množstvo po zuby ozbrojených dobrovoľníkov z celej krajiny. V polovici júna odpojilo FBI Brownovcom elektrický prúd, telefón, internet i televíziu. No pozemok je kompletne sebestačný, energiu získava z alternatívnych zdrojov a ak niečo rebelujúcim manželom chýba, prinesú im to oddaní sympatizanti.

Úradníci a federálni agenti sa zatiaľ snažia podobrotky presvedčiť Brownovcov, aby svoj odboj vzdali. Je jasné, že ozbrojený zásah by mohol byť krvavý a manželia majú vo verejnosti veľa sympatizantov. Ich argumenty pôsobia rozumne. Zaťažovanie práce povinnými platbami štátu považujú za nelegitímne. Koniec koncov, ich sa na zákon, ktorý zavádza zdaňovanie, nikto nepýtal.

„Nedodávajú mi žiadnu službu, preto im odmietam platiť,“ hovorí Ed Brown. Vláda Spojených štátov je podľa neho nelegitímna, nenažraná a komunistická. Svoj majetok, vrátane domu a pozemku, nadobudli na základe dobrovoľných ekonomických vzťahov s inými ľuďmi. Nevidia dôvod, prečo by pod hrozbou násilia mali časť týchto právoplatne nadobudnutých peňazí odovzdávať štátnym orgánom.

Daňová neposlušnosť nie je neobvyklá

Aj keď v dnešnej kolektivistickej dobe, kedy moderné sociálne štáty prerozdeľujú až polovicu našich peňazí, sa môže zdať postoj Brownovcov výstredný, v minulosti boli daňové revolty pomerne časté. Dokonca aj v Európe. Príkladom odporu proti daňovému útlaku bola napríklad vzbura Williama Tella, revolta Etienna Marcela, parížskeho obchodníka so súknom v roku 1355, už spomenutá americká vojna za nezávislosť, ale aj nenásilné protestné akcie Astrid Lindgrenovej a nedávno zosnulého režiséra Ingmara Bergmana proti vysokým daniam v súčasnom Švédsku.

Do budúcnosti sa dá očakávať, že takýchto protestov bude ešte viac. Väčšina tzv. verejných statkov (vrátane ciest, majákov alebo pouličného osvetlenia) sa dá zabezpečovať zo súkromných zdrojov. Aj tam, kde ekonomické učebnice tvrdia opak, existuje dosť empirických dôkazov zo sveta, prípadne histórie, ktoré spochybňujú, či vôbec niečo také ako verejné statky existuje.

Nie je vylúčené, že raz príde doba, kedy si ľudia budú môcť odhlásiť štátne služby i platby za ne. A do odvetví, kde štát podniká, bude môcť vstúpiť akýkoľvek súkromný konkurent. Až potom sa ukáže aké (ne)efektívne služby nám vláda ponúka...

Ed Brown má zopár bláznivých názorov, ale so svojou manželkou čelia obrovskej presile. Pritom nechcú nič iné, len aby ich vláda nechala na pokoji. Moderné sociálne štáty sa medzičasom stali takými nenásytnými, že hranice ich zásahov musí zrejme vyznačiť až takýto protest, spojený s hrozbou aktívneho odporu.

Kedysi dávno bola Cirkev taká silná, že človeka sprevádzala po celý život, či chcel alebo nechcel. Dnes však ľudia môžu prežiť život bez toho, aby čo i len vkročili do kostola. Na tomto mieste nebudem rozoberať, či je to dobré alebo zlé. Každopádne, bolo by super, keby sa čosi podobné podarilo so štátom. Na horizonte sa už možno črtá doba, kedy ľudia budú môcť prežiť celý život bez toho, aby čo i len zakopli o svoj štát, ak nebudú chcieť.

Zdroj : Lukáš Krivošík, 1.8.2007 (www.aktualne.sk)