Korupcia v daňovom systéme a na daňových úradoch

Korupcia v daňovom systéme je vážnym problémom nás všetkých. Stránka www.dane.sk Vám prináša výber zo správy o korupcii vytvorenej pred rokom 2000. V súčasnosti jej obsah aktualizujeme a zhrnutie Vám prinesieme už čoskoro.

Novokonštruované daňové orgány SR⁷², etablované počas ekonomickej transformácie (r. 1990-1999), majú v doterajšom vývoji za sebou krátku existenčnú históriu. Reforma daňovej sústavy Slovenska sa po roku 1989, kedy sa začal prechod z modelu centrálnej ekonomiky na trhovú, v princípe delí na dve nosné etapy: obdobie tzv. malej daňovej reformy (1990-1992) a I. veľkej daňovej reformy (1993-1999). V roku 2000 sa predpokladá prechod na kvalitatívne novú daňovú reformu s posilnením tlaku majetkových daní a zavedením niektorých úplne nových daní, ktorú je možné nazvať pre účel tohto príspevku ako budúcu tzv. II. veľkú daňovú reformu.

Obdobie zrodu novej modernej daňovej sústavy SR nesie so sebou niekoľko rozporuplných, negatívnych i kontraproduktívnych znakov, medzi ktoré nesporne patrí aj realita etablovania a pretrvávajúceho výskytu korupcie. Hoci predpokladáme, že mnoho pracovníkov daňových orgánov je čestných, nájdu sa aj jedinci, ktorí svoje postavenie zneužívajú. V rámci uvedeného systému sa tak korupcia vyskytuje nielen medzi niektorými pracovníkmi daňových orgánov t.j. medzi pracovníkmi všetkých zložiek Ústredného daňového riaditeľstva (ÚDR SR) vrátane daňových úradov (DÚ), ale aj medzi niektorými pracovníkmi ostatných článkov podieľajúcich sa na realizácii výkonu daňového systému SR napr. správcovia dane s nehnuteľnosti na obecných úradoch alebo členovia daňovej sekcie MF SR.

Podľa doterajších skúseností z daňovej (poznatky z práce daňových orgánov), podnikateľskej i hospodárskej (poznatky z práce daňových subjektov) praxe boli oficiálne⁷³ i neoficiálne⁷⁴ prezentované desiatky prípadov korupcie. To potvrdzuje, že tento negatívny jav – ako súčasť rozsiahlej korupcie zistenej v štátnej správe SR všeobecne – pretrváva aj v daňovom systéme.

Výsledky prieskumu Focusu pre CPHR prichádzajú s nasledovnými číslami: 39,7% z celkového počtu opýtaných nevedeli posúdiť rozsah korupcie v uvedenej oblasti. Tí, ktorí vedeli posúdiť rozsah korupcie v danej oblasti, hodnotia korupciu na daňových úradoch nasledovne:

Systémové chyby napomáhajúce rastu korupcie daňových orgánov

Korupcia v daňových orgánoch vzniká pod vplyvom subjektívnych i objektívnych príčin. Pokiaľ abstrahujeme od subjektívnej podstaty korupčného správania, teda od osobných štandardov čestnosti a morálky pracovníkov daňových orgánov, existuje niekoľko objektívnych dôvodov, prečo je korupcii na daňových úradoch vytvorený priestor pre existenciu. Medzi hlavné patria:⁷⁵

• absencia výkonu kvalifikačných testov, ktoré by sa mali vykonávať v 2-ročných intervaloch. V SR sa takéto kvalifikačné testy nerobia, výukou i skúškami na Daňovej škole ÚDR SR v Banskej Bystrici prechádzajú len novoprijatí adepti.
• absencia komplexného personálneho auditu pracovníkov daňových orgánov minimálne v 4-ročných intervaloch so samozrejmosťou psychologických testov.
• podcenenie možnej produkcie zdrojov pre verejné financie štátu pri hodnotnom odmeňovacom systéme daňových orgánov,
• absencia razantnejšej práce daňovej inšpekcie a absencia tzv. agentov provokatérov aj v daňovom konaní
• absencia tzv. registra skorumpovaných daňových úradníkov s mediálnou kampaňou zistených a preukázaných prípadov
• neexistencia tzv. finančných súdnych dvorov, kde by existovali sudcovia – experti na dane i daňovú problematiku a mäkký režim postihov za daňové úniky a daňové podvody v Trestnom zákone SR,
• vysoká tolerancia štátu voči skrytej ekonomike. Optimistické odhady hovoria o priemernom objeme minimálne cca 50 miliárd ročne. Existencia, rast a latentný prístup k riešeniu uvedeného problému dodáva odvahu všetkým štátnym úradníkom vrátane daňových prijímať úplatky a iné korupčné plnenia.

Vyššie uvedené dôvody poukazujú na zanedbanie prevencie a ústia do dôkaznej núdze. Právny štát, ktorý si SR vytýčila za cieľ vybudovať, považuje za samozrejmé rešpektovať prezumpciu neviny. Vysoká miera dôkaznej núdze, ktorou ekonomicko-finančné delikty v SR (daňové nevynímajúc!) prekypujú neumožňuje zložitú situáciu aj na úseku korupcie daňových úradníkov jednoducho, rýchle a efektívne riešiť.

Hoci priamo i nepriamo poznáme vybrané prípady daňových kontrolórov, ktorí brali úplatky, či už na pôde periférie alebo vo veľkých sídlach typu Bratislavy, v žiadnom prípade nemôžme nerešpektovať princíp prezumpcie neviny a starorímsku právnu zásadu „In dubio pro reo“ (v pochybnosti prospech). Pod plášť tejto zásady sa môže každý neobvinený a neodsúdený potenciálny hriešnik schovať. Preto sme vo svojich tvrdeniach v dôkaznej núdzi. Pri nízkom riziku odhalenia korupcie v daňovom systéme SR a pri vysokej sume poskytovaného úplatku sa mnohokrát pracovník daňového úradu rozhodne úplatok prijať s vedomím rizika, že ho možno s práce prepustia, ale v rámci dôkaznej núdze a povinnosti rešpektovania prezumpcie neviny jeho korupcia zostane navždy neodhalená (podozrenie sa neráta!). Získané peniaze z úplatkov mu nemá šancu štát skonfiškovať ani zdaniť.

Najrizikovejšie pracovné pozície vo vzťahu ku korupcii

Pracovníkov daňových orgánov okrem stredného a top-manažmentu⁷⁶ možno rozdeliť pri abstrahovaní od minima hospodársko-správnych pracovníkov⁷⁷ na dve hlavné najpočetnejšie skupiny – tj. na správcov dane a na daňových kontrolórov.

Vo vzťahu ku korupcii sú najrizikovejšími skupinami:

• riaditelia daňových úradov
  
• daňoví kontrolóri

Tieto pracovné pozície sú najviac „atakované“ zo strany daňových subjektov, aby participovali na zakrývaní a „odpúšťaní“ zistených daňových rozdielov a eliminovaní očakávaných potenciálnych daňových dorubov a sprievodných finančných sankcií.⁷⁸

Riaditelia daňových úradov

Je všeobecne známe, že riaditelia daňových úradov sú funkcie obsadzované po politickej linke, často na úkor odbornosti. Následne tak podliehajú okrem priameho tlaku podnikateľov (daňových subjektov), aj nepriamemu lobbingu a zastrašovaniu zo strany „tých, čo ich tam dostali a na revanš vyžadujú rôzne protislužby.”

Riaditelia daňových úradov, v rámci potreby obnovy MTZ, ktorá je značne nevyhovujúca (zastarané budovy, autopark, počítačový systém, interiér, atď.), spolurozhodujú o verejnej súťaži pri výbere stavebných firiem na stavbu nových budov daňových úradov, kde je predpoklad veľkého úplatkárstva. Vo výberových konaniach tak často uspeje v rámci širokej konkurencie práve „dotyčná“ stavebná firma.

Daňoví kontrolóri

Za hlavné príčiny vzniku korupcie pri činnosti daňových kontrolórov na daňových úradoch možno považovať predovšetkým:

• nedocenenie spoločenskej prestíže a sociálneho statusu daňového kontrolóra v spoločnosti v porovnaní so štandardnými ekonomikami a vyspelými demokraciami,
• nízke mzdové ocenenie,⁷⁹ neadresné a netransparentné stimulovanie pilierových pracovníkov, kde aj najlepší kontrolóri sú v porovnaní s najslabšími nepodstatne odlíšení pri odmeňovaní,
• mimoriadna náročnosť na vedomostný fundament⁸⁰ a neustála potreba systematickej inovácie vedomostí,⁸¹
• sebareflexia z poznania legislatívnych dier v SR a reality doterajšej beztrestnosti mnohých odhalených miliónových daňových únikov a beztrestnosti ich páchateľov na strane jednej a komparácia vlastnej životnej úrovne s úrovňou tzv. tiežpodnikateľov zistených pri daňových kontrolách (kde daňový kontrolór vidí daňový delikt a nasledovný profit i benefit pre osobnú spotrebu daňového subjektu, ale z dôvodu nihilisticky ladenej daňovo-účtovnej i trestnoprávnej legislatívy ho nedokáže potlačiť) na strane druhej. Pokiaľ porovná náročnosť svojej práce i zrkadlo životného štandardu daňový kontrolór u seba a u mnohých delikventov, tak často inklinuje k hlbokému presvedčeniu, že jeho odmena nedoceňuje jeho prácu a že si potrebuje finančne „prilepšiť“ alebo zmeniť zamestnanie,⁸²
• nerealizovanie tzv. zákona o štátnej službe v dikcii priaznivo nasmerovanej ku pracovníkom daňových orgánov, kde by bol zakotvený komplexne moderne poňatý inštitút tzv. „definitívy.”

V rámci profesijnej orientácie jednotlivých daňových kontrolórov najrizikovejšou skupinou sa javia evidentne pracovníci kontrolujúci daň z príjmov právnických i fyzických osôb a daň z pridanej hodnoty.

Ako príklad možno uviesť, prípad uplácania v Košickom kraji. Aktérom bol 27- ročný Rastislav L., pracovník Daňového úradu v Košiciach IV., kde pracoval v skupine kontrolórov, ktorí chodili do terénu v rámci priamej kontrolnej činnosti. Rastislav L. sa pokúsil uplatiť dvoch kriminalistov, ponúkol im za „zrušenie“ falšovaného spisu a odloženie ďalšieho policajného šetrenia sumu 750-tisíc korún ako úplatok.xvi

Rozdiely medzi daňami i lokalitami

Z hľadiska objemu finančných transferov a významu daní z hľadiska „dotácií“ verejných financií štátu sa najdôležitejšie javia daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty. Doterajší časový rad vývoja daňového inkasa za roky 1993-1998 dokumentuje, že najväčšie daňové nedoplatky sú práve na dani z príjmov právnických osôb (dominantne spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti) a na dani z pridanej hodnoty. Hoci kvalifikované odhady daňových únikov v SR sa rôznia, viacerí odborníci sa prikláňajú k názoru, že tieto oscilujú okolo hranice minimálne cca 30 miliárd ročne, pričom objem evidovaných daňových nedoplatkov štátu túto hranicu už dávno prekročil a vzrastajúci trend daňovej nedisciplinovanosti sa zatiaľ nedarí ani potlačiť, ale ani stabilizovať.⁸³ Tieto dlhodobo verejne známe dáta indikujú a evokujú často aj u daňových kontrolórov nálady, že štát nemá záujem alebo nedokáže riešiť tieto negatívne javy.

V kontexte rozdielov životných nákladov medzi menšími lokalitami (napr. okresné mestá a menšie mestečká) a veľkými lokalitami (Bratislava, centrá krajov a mestá nad 50.000 obyvateľov) treba vnímať aj rozdiely v životnej úrovni jednotlivých daňových kontrolórov pri relatívne rovnakom mzdovom ocenení. Preto platí, že podstatná časť korupčných aktivít daňových kontrolórov sa deje vo veľkých lokalitách s vyššou mierou anonymity (a menším rizikom prezradenia), neodhalenými nátlakovými, zastrašovacími a vydieračskými aktivitami z kategórie racketingu. Daňový kontrolór v Námestove alebo Ružomberku (kde každý každého pozná) sa s menšou pravdepodobnosťou opováži vziať úplatok v porovnaní s daňovým kontrolórom v Bratislave. Napríklad aj preto, že v prípade straty zamestnania daňového kontrolóra v regióne Oravy, kde je 22%-ná nezamestnanosť,⁸⁴ si ho tento znovu len veľmi ťažko nájde v porovnaní s kontrolórom z Bratislavy, kde je 4%-ná nezamestnanosť s oveľa širšou ponukou na trhu voľných pracovných príležitostí. Ak je napr. daňový kontrolór v Bratislave živiteľom rodiny s tromi deťmi a jeho manželka je na materskej dovolenke (abstrahujeme od možnosti, že nemajú vlastný byt!), tak zo svojho platu (predpokladajme vo výške 13.000 brutto) nedokáže vlastnej rodine ponúknuť ani len pokrytie základných životných potrieb. Čo naopak kontrolór z rovnakého príkladu žijúci v Námestove (kde sú oveľa nižšie životné náklady) zatiaľ dokáže ako-tak pokryť.

Rovnako tak riaditeľ daňového úradu v Bratislave (kde sú nesmierne dlhé čakacie lehoty na úradoch a totálne nepružná spolupráca štátnej správy v porovnaní s menšími administratívnymi celkami) v prípade „podnikania popri zamestnaní“ dokáže túto aktivitu skôr schovať ako riaditeľ DÚ v Námestove, ktorý je oveľa lepším terčom a pozná ho prakticky celé mestečko.

Používané techniky

V doterajšej praxi sme zistili viaceré alternatívy „techniky korumpovania daňových úradníkov.” V princípe ich môžeme rozdeliť na finančné a naturálne plnenie, ktoré sa líšia v jednotlivých kauzách i lokalitách. Najviac zistení sme zaznamenali v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Úplatkárstvo má v slovenskej praxi aj voči daňovým kontrolórom veľmi veľa prejavov – od „drobných darov charakteru všimného“⁸⁵ cez prijatie dieťaťa kontrolóra do prosperujúcej firmy dotyčného daňového subjektu až po rôzne nepriame „sponzorstvá“ a priame finančné „dary“ t.j. úplatky. Dokonca korupcia dospela tak ďaleko, že napríklad daňoví poradcovia v Bratislave sú v mnohých prípadoch kontaktovaní pri problémoch počas daňovej kontroly dotyčnými klientmi z radov ich daňových subjektov a je im oznámené, že „jednoduchšie a rýchlejšie (aj lacnejšie?!) bolo priamo sa dohodnúť s daňovým kontrolórom na výške dorubu dane, samozrejme za primeranú finančnú odmenu. Tá sa vypláca cash - na ruku, samozrejme „na čierno“ a bez zdanenia.

Okrem uvedených techník, ktoré sú častejšie najmä pri dani z príjmov, existujú aj mnohé iné, kde rozdielny prístup je najmä pri dani z pridanej hodnoty. Tu existuje možnosť vracania nadmerných odpočtov DPH, kedy predpoklad intenzity priebežnej (nie periodickej!) kontroly zo strany daňového úradu je oveľa vyššia. Preto sú okrem daňových kontrolórov miestami podplácaní aj správcovia dane s cieľom zabezpečiť to, aby príslušný nadmerný odpočet danému daňovému subjektu zo štátnych peňazí čo najskôr uhradili.

Okrem prezentovaných foriem priamej daňovej korupcie existuje aj jemnejšia forma nepriamej korupcie. Tá spočíva najmä v tom, že mnohí daňoví kontrolóri ovládajú daňové účtovníctvo a častokrát ho vedú so sprievodným čiernym daňovým poradenstvom za odmenu pre daňové subjekty. Pritom ho mnohokrát vedú priamo pre tie subjekty, ktoré kontrolujú.

Ďalším priestorom pre korupciu je poplatok za tzv. urýchlenú, resp. vyžiadanú daňovú kontrolu, ktorá sa uskutočňuje na základe potreby daňového subjektu mať lepšie obchodné renomé pre banky a súčasne sa vyhnúť viacročnej tzv. prenosovej chybe.

Výška úplatkov sa pohybuje od niekoľkých tisíc ku desiatkam a stovkám tisícov, pričom sumy sa líšia v závislosti od druhu dane a lokality.

Poznámky:

⁷² Táto kapitola bola spracovaná na základe príspevku Emila Buráka.

⁷³ Viď interné záznamy ÚDR SR i niektoré medializované kauzy z porušovania predpisov priamo na konkrétnych daňových úradoch za roky 1993-1998.

⁷⁴ Napr. výpovede mnohých daňových subjektov, ktoré poskytli úplatok konkrétnym daňovým kontrolórom za účelom „zakrytia“ chýb zistených pri daňovej kontrole znamenajúci ďalší dorub dane a finančné sankcie.

⁷⁵ Ďalšie príčiny, ktoré pôsobia na inklináciu k prijímaniu úplatkov daňových kontrolórov sú uvedené v nasledujúcej časti tejto kapitoly.

⁷⁶ Ide o ÚDR SR, riaditeľov a vedúcich oddelenia krajských pracovísk ÚDR SR, ďalej o riaditeľov a vedúcich oddelení jednotlivých DÚ.

⁷⁷ Do tejto kategórie patria napr. sekretárky, majetková správa, správcovia budov, vodiči...

⁷⁸ Okrem penále ide najmä pokuty podľa § 37, zákona č.563/1991 Zb. o účtovníctve a podľa § 35, zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

⁷⁹ Priemerný plat v SR činil v roku 1998 cca 10 000 Sk zatiaľ čo u daňových kontrolórov s praxou cca 12 – 14 000 Sk brutto.

⁸⁰ Dobrý daňový kontrolór musí spĺňať tripartitu kvalifikácie – účtovník, ekonóm, daniar-právnik.

⁸¹ Ide o početné, nekvalitné a často kontraproduktívne novelizácie daňových zákonov – kde napr. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov mal už viac ako 21 novelizácií!!!

⁸² V súčasnosti je 10%-ná fluktuácia pracovníkov daňových orgánov ročne.

⁸³ K 30.6.1999 činil viac ako 35 miliárd Sk.

⁸⁴ Údaj z mája 1999.

⁸⁵ Hlavne kožené diáre, drahý alkohol, luxusné darčekové balenia voňaviek.

^xvi Dôvodová správa k návrhu zákona o sťažnostiach 1997 a Správa o vybavovaní sťažností za rok 1997, Úrad vlády SR-1998

Zdroj: studia Transparency International